Generálny prokurátor Jaromír Čižnár požíva u svojich podriadených nespochybniteľnú „úctu“. Dokonca až takú, že jeden z nich, prokurátor krajskej prokuratúry v Bratislave Bystrík Palovič starší na znak obdivu ukázal svojmu najvyššiemu šéfovi zdvihnutý prsteník. Presnejšie prostredník.
Ako sa to všetko udialo? Pri vyšetrovaní podozrenia z daňových podvodov s vratkami DPH, ktorých sa mal dopustiť dnes už celému Slovensku známy Bašternák, dal súhlas na prvotné úkony- odobratie počítača, prehliadka domu, auta a podobne, prokurátor Bystrík Palovič mladší, ktorý vlastní byt v komplexe na Tupého ulici, ktorý postavil Bašternák. Ak bol scenár stavby obdobný ako v prípade Bonaparte(a zatiaľ niet najmenšieho dôvodu domnievať sa, že tomu tak nebolo), je veľmi ľahko predstaviteľné, že všetci obyvatelia tohoto bloku bývajú v dome, na výstavbu ktorého boli použité aj neoprávnene vyplatené, alebo po slovensky ukradnuté vratky DPH. Jeho otec Bystrík Palovič starší vlastní byt v známom eldoráde DPH-čkárov v Bonaparte.
Ak má prokurátor v trestnej veci akýkoľvek vzťah s účastníkom konania- pozitívny, aj negatívny, je povinný podľa zákona namietať svoju predpojatosť. Nestalo sa tak. Až keď opozícia vyšla s informáciou o vlástníckom prepletenci prokurátorskej rodinou Palovičovcov a Bašternákom, vyžiadal si šéf prokurátorov Čižnár od dotknutých – Palovičovci a Pravda(dozorujúci prokurátor) písomnú informáciu a požiadal ich o vysvetlenie.
Stalo sa však niečo, čo muselo Ficovho spolužiaka poslať do kolien. Palovič starší sa odmietol k veci vyjadriť, čím preukázal skutočne „hlbokú úctu a rešpekt k funkcii generálneho prokurátora“(domnienka autorky).
Stav, ktorý panuje v slovenskej prokuratúre sa dá úplne kľudne nazvať Augiášovým chlievom. Nezmenilo sa vôbec, ale vôbec nič ani príchodom Čižnára. Skôr by sa dalo povedať, že status quo ostáva abslolútne nemenný. Prasiatka v prokurátorskom Augíášove si naďalej slastne chrochtajú, vyvaĺujú sa vo vlastných výkaloch, berú trojtisícové platy a vztyčujú prostredníky. Už nielen občanom, ktorí sa márne sanažia domôcť spravodlivosti, ale aj svojmu šéfovi. Možno je to dôsledok „prirodezenej úcty a rešpektu“ k nemu, keďže ich šéfom sa nestal preto, že je Ficov spolužiak, ale kvôli svojím nespochybniteĺným odborným kvalitám.
A potom zavonil zvonec… Ďalej to už poznáte.